Ochorenia dýchacích ciest

Ochorenia dýchacích ciest

Prostredie, v ktorom žijeme, nepatrí len nám. Žijú v ňom aj miliardy mikroorganizmov, ktoré sú pre naše oči príliš malé a nevidíme ich. Tieto mikroorganizmy sa nachádzajú vo vzduchu, ktorý dýchame, v potravinách, ktoré jeme a aj náš vlastný organizmus je domovom mikroorganizmov, bez ktorých život nie je možný. Z veľkej miery sú to naši priatelia, ale vyskytnú sa medzi nimi aj také, ktoré spôsobujú zdravotné problémy alebo nám idú doslova po krku. Tieto druhy mikroorganizmov nazývame patogénne.

Ochorenia dýchacích ciest ako sú akútne zápaly horných a dolných dýchacích orgánov, hltana a hrtana patria medzi najčastejšie ochorenia v našej civilizácii. Nazývame ich respiračné ochorenia a patria k tým druhom ochorení, ktoré sa ľahko prenášajú – ako aj máme možnosť sledovať prenos koronavíru COVID-19 v aktuálnej pandémii.

Medzi ľahko prenosné ochorenia patria infekčné ochorenie dýchacích ciest ako sú nádcha – odborným názvom rinitída, zápal prínosových dutín – sinusitída, zápal hltana – faryngitída či zápal hrtana – laryngitída. Tieto choroby poznáme ako banálne ochorenia, ale v skutočnosti patria medzi ochorenia, ktoré môžu aj zabíjať – smrteľná bola napr. nádcha a ďalšie „naše“ choroby pre juhoamerických Indiánov.

K infekčným zabijakom patrí aj chrípka. Aj keď ju v našej kultúre berieme ako „bežnú“ chorobu, má na svedomí veľmi veľa životov. Najbrutálnejšia zatiaľ známa chrípková epidémia prebehla v 20. rokoch minulého storočia a infikovaných bolo 500 miliónov ľudí na celom svete vrátane ľudí na vzdialených pacifických ostrovoch a v Arktíde. Chorobe vtedy podľahlo približne 50 miliónov ľudí, čo predstavovalo tri percentá svetovej populácie!

Ako sa môžeme chrániť pred takýmito ničivými chorobami?

Chorobám je najlepšie predchádzať. Starať sa o svoje zdravie ešte vtedy, keď nie je ohrozené. To znamená mať zodpovedný prístup k svojmu životu a k svojmu telu. Tak často propagovaný zdravý životný štýl prináša svoje ovocie v časoch epidémií, vo zvýšenom veku života a aj v lepšej odolnosti voči mnohým civilizačným chorobám, ktoré devastujú úroveň života postihnutých ľudí.

Ak už nastal stav epidémie, je dôležité zabezpečiť si prísun vitamínov a zvyšovať imunitu prostriedkami, ktoré sú hlavne prírodného charakteru. K tomu účelu slúžia bylinky, výživové doplnky na báze prírodných zdrojov, zdravé stravovanie, otužovanie, veľa pohybu na čerstvom vzduchu, zbavovanie sa stresu meditáciou, cvičením jogy, izoláciou od chorých …...

V niektorých prípadoch je najspoľahlivejšou prevenciou nákazy dýchacích ciest očkovanie. Aj keď má mnoho ľudí voči očkovaniu predsudky, sú choroby, ktoré bez očkovania ohrozujú život – napr. tuberkulóza, ktorá ani nie tak dávno bola schopná zdecimovať obyvateľstvo.

Pri prepuknutí choroby naši lekári v snahe zastaviť chorobu predpisujú antibiotiká. Ale nie vždy sú antibiotiká nevyhnutným riešením. Ak je organizmus dostatočne silný a netrpí inými chorobami, dokáže respiračné ochorenia zvládnuť. Použitie antibiotík by malo byť poslednou možnosťou, ako chorobu zastaviť – keď už zlyhali všetky iné eventuality. Prehnane častým užívaním antibiotík došlo k ich rezistencii a prestávajú zaberať. Okrem toho samotná antibiotická liečba so sebou priniesla rad komplikácií a nežiaducich účinkov, ako sú

  • toxické účinky liekov na organizmus,
  • vzájomné interakcie liekov v organizme,
  • narušenie normálnej mikroflóry v tele pacienta s následnými problémami …..

Okrem toho samotné antibiotiká sú pri vírusových ochoreniach neúčinné, pomáhajú len pri liečbe ochorení spôsobených bakteriálnymi patogénmi. Aj z toho dôvodu je nezmyslom predpisovať pri chorobách spôsobených vírusmi antibiotiká. Antibiotiká pomáhajú až vtedy, keď sa telo oslabené v boji s vírusom infikovalo bakteriálnou nákazou. Vtedy môžu antibiotiká zaberať, ale spolu s patogénom ničia aj telu prospešné mikroorganizmy. K nasadeniu antibiotík by malo dôjsť až po dôkladnom vyšetrení chorého, aby človek, ktorý už bojuje s chorobou, nebol ešte viac oslabený konzumáciou necielených antibiotík. Unáhlené užívanie antibiotík potom môže mať za následok vznik rezistentnej infekcie, narušenie mikrobiálnej rovnováhy organizmu a naštartovania kolotoča problémov. Žiaľ – v tejto oblasti sme na prvých priečkach: Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším používaním antibiotík.

Ochorenia dýchacích ciest sa vyznačujú vysokou chorobnosťou takmer vo všetkých vekových kategóriách a niektoré majú aj vysokú smrtnosť (smrtnosť znamená podiel zomrelých zo skupiny zasiahnutých určitým javom – v tomto prípade ochorením dýchacích ciest). K takýmto chorobám patrí určite chrípka - a teraz už aj COVID-19 - ale aj ostatné akútne respiračné ochorenia s vážnym zdravotným aj ekonomickým dopadom.

Mgr. Viola Šallai

Podobné články